Volám sa Roman Bednár. Vyštudoval som priemyselné inžinierstvo v Žiline, doktorát som obhájil z logistiky a riadenia výroby. Živím sa meraním práce — jedenásť rokov programujem priemyselné aplikácie, päť rokov som robil softvér na optimalizáciu výrobných a administratívnych procesov, publikoval som o štíhlej výrobe. Pracoval som s metódou BasicMOST, ktorou sa pracovná operácia rozloží na pohyby a zmeria na sekundy. Dnes riadim produktové náklady — moja robota je vedieť, koľko čo naozaj stojí.
Doma som to nikdy nepoužil. Až kým nebolo takmer neskoro.
Stáli sme s manželkou nad košom na plasty a hádali sa o nestlačenú krabicu od mlieka. O štyri mesiace neskôr ležali na stole podané rozvodové papiere. Nie hrozba v hádke — skutočný papier.
Vtedy mi došlo, že emóciami sme to už nevyriešili, a siahol som po jedinom, čo naozaj viem. Prestali sme hádať a začali merať. Prešli sme zhruba 130 domácich činností a pri každej sme určili, koľko zaberie času, akú má mentálnu náročnosť, akú kritickosť a ako ľahko ju vie prevziať niekto iný.
Dúfal som, že mi to dá za pravdu. Nedalo. Ukázalo mi čierne na bielom, že ona toho robí viac. Ale zároveň jej po prvý raz ukázalo moju mentálnu záťaž — termíny, poistky a rozhodnutia, ktoré som ťahal v hlave, aby ona nemusela. Obaja sme konečne videli ten druhý obrázok. Rozvodové papiere sa stiahli.
Tak vznikol Family Fair Play. Nie ako biznis — ako záchranné koleso pre vlastnú rodinu. Že z toho bude produkt, prišlo až potom.
Nie som psychológ ani párový terapeut. Som inžinier, ktorý roky meral prácu vo fabrike a potom zistil, že tú najnáročnejšiu prácu vo vlastnom dome nezmeral nikdy nikto.