Za čo odmeňovať a čo patrí k spoločnému životu

Odmeňujte prácu navyše, nové zručnosti a výnimočné úsilie, nie bežný príspevok do domácnosti. Za ten patrí konkrétne uznanie, ktoré platí pre deti aj dospelých rovnako, a odmeny dohodnuté vopred majú zostať pri úlohách, ktoré by inak nikto nemusel robiť.

Autor:

Preferovaný zdroj v Google

Rodina hovorí o úlohách pri prázdnych kartičkách, košíku a uterákoch.

Hovorí sa, že odmena funguje vždy. Nálepka za ustlanú posteľ, hviezdička za vynesené smeti, sladkosť za upratanú izbu. Deti sa tešia a práca je hotová.

Prvé týždne to tak naozaj vyzerá. Potom sa začnú objavovať otázky, ktoré rodičia nečakali.

Čo ukázal pokus s fixkami

Psychológovia Mark Lepper, David Greene a Richard Nisbett v roku 1973 pozorovali deti v škôlke, ktoré rady kreslili fixkami. Jednej skupine vopred sľúbili diplom za kreslenie. Druhá diplom nečakala.

O týždeň či dva neskôr, keď už diplom nikto nesľuboval, deti, ktoré ho predtým čakali, kreslili vo voľnom čase menej než ostatné. Činnosť, ktorú mali rady, sa zmenila na prácu za odmenu. Keď odmena zmizla, zmizla aj chuť.

Pre domácnosť z toho vyplýva jednoduché pravidlo. Odmena za bežnú vec z nej urobí obchod. A obchod sa dá odmietnuť.

Tri druhy práce doma

Pomáha rozlíšiť, o akú prácu ide.

Bežný príspevok. Prestrieť stôl, odniesť si tanier, ustlať posteľ, vyniesť kôš, ktorý je tvoj. Toto robí každý, kto v domácnosti žije, a za to sa neodmeňuje. Ani u detí, ani u dospelých.

Práca navyše. Pomôcť s upratovaním garáže, umyť auto, postrážiť súrodenca celé popoludnie. Niečo, čo presahuje bežný deň. Tu môže mať odmena zmysel, ak je dohodnutá vopred.

Nová zručnosť alebo prekonanie seba. Prvá samostatne uvarená večera, prvý týždeň, keď si dieťa zbalilo tašku každý deň samo. Tu nejde o platbu, ale o oslavu.

Uznanie nie je odmena

Bežný príspevok si nezaslúži odmenu, ale zaslúži si uznanie. Rozdiel je v tom, čo sa po ňom deje. Odmena sa dá vymeniť a očakáva sa. Uznanie len hovorí: tvoju prácu je vidieť.

Najlepšie funguje konkrétne. Nie „výborne“, ale „kôš je vynesený a nikto ti to nemusel pripomínať“. Takáto veta posilňuje samostatnosť a nič nesľubuje na budúce.

Pri uznaní pomáha aj vedieť, že úlohy sa nevážia rovnako. Záťažové skóre úlohy berie do úvahy čas aj to, koľko premýšľania si vyžaduje. Dieťa, ktoré si samo všimne, že treba poliať kvety, urobilo viac než to, ktoré ich polialo na pokyn.

Platí to aj pre dospelých

Medzi partnermi sa často odohráva to isté. „Ďakujem ti za pomoc s riadom.“ Veta znie milo, ale skrýva odkaz: riad je môj a ty si mi urobil láskavosť.

Pri bežnom príspevku dospelých pomáha rovnaké pravidlo ako pri deťoch. Uznanie áno, vďačnosť za láskavosť nie. A uznanie by malo smerovať oboma smermi, aj k neviditeľnej práci, ktorú nikto nevidí: k plánovaniu, sledovaniu termínov a pamätaniu na veci, ktoré by inak vypadli.

Ako nastaviť odmeny, aby fungovali

  1. Spíšte bežný príspevok. Čo robí každý člen domácnosti podľa veku, bez odmeny.
  2. Spíšte práce navyše. Čo presahuje bežný deň a za čo môže byť odmena.
  3. Dohodnite odmeny vopred. Nie počas práce a nie ako vyjednávanie. Dieťa vie, čo za čo dostane, ešte predtým, než začne.
  4. Odmena primeraná námahe. Za umytie auta niečo iné než za celodenné upratovanie pivnice.
  5. Odmeny sa neberú ako trest. Čo raz dieťa dostalo za prácu navyše, mu za iné prehrešky nezoberiete.

Najlepšia odmena býva čas

Odmena nemusí byť vec ani peniaze. Často najviac zaberie spoločný čas alebo voľno: popoludnie, keď dieťa nemusí nič, výlet, ktorý si samo vyberie, večer, keď si môže dlhšie čítať.

Rovnako to platí pre dospelých. Ak jeden z partnerov celý víkend upratoval po rekonštrukcii, najlepšie poďakovanie nie je darček, ale nedeľa, keď si môže oddýchnuť a nikto od neho nič nechce.

Kde je hranica

Hranica medzi príspevkom a odmenou nie je o tom, ako ťažká je úloha. Je o tom, či patrí k spoločnému životu. To, čo patrí všetkým, sa robí bez odmeny a s uznaním. To, čo presahuje bežný deň, si odmenu zaslúžiť môže.