Kým sa doma dovarí večera, zazvoní telefón. Volá suseda z bytovky, kde býva otec: pošmykol sa na schodoch, nič vážne, ale bez pomoci by sa dnes do bytu nedostal. Po telefonáte ostane na kuchynskej linke ležať mobil a v rodinnej skupine súrodencov svieti otázka: „Kto tam zajtra zájde?“
O hodinu neskôr je jasné, kto zájde. Menej jasné je, kto zavolá obvodnému lekárovi, kto zistí, či sa dá objednať rehabilitácia, kto skontroluje lieky a kto o týždeň znova napíše do skupiny, či netreba niečo ďalšie. Tá druhá časť má tendenciu pristáť na jednom človeku, a obvykle na tom, kto zareagoval ako prvý.
Čo hovorí zákon
Slovenský zákon o rodine má na to samostatný oddiel s názvom Vyživovacia povinnosť detí k rodičom. Podľa § 66 platí: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“
Povinnosť má teda dve podmienky. Dieťa musí byť schopné samo sa živiť a rodič musí výživu potrebovať. Samotný vek rodiča ani plnoletosť dieťaťa ju nezakladajú.
Paragraf 67 rieši, ako sa povinnosť delí. Každé dieťa ju plní v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k pomerom ostatných detí. Nie je to teda rovnaká suma pre každého súrodenca. Odsek 2 dodáva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok na výživu rozvedeného manžela majú prednosť pred povinnosťou detí.
Čo zákon nerieši
Zákon hovorí o výžive. Nevymenúva návštevy, nákupy, sprevádzanie k lekárovi ani telefonáty s úradmi a výslovne nerieši, ako sa pri výživnom zohľadní osobná starostlivosť. Konkrétnu výšku výživného v spore určuje súd podľa okolností prípadu.
Pre bežný život to znamená jedno: väčšina toho, čo starostlivosť o starnúceho rodiča v skutočnosti obnáša, je mimo paragrafov. A práve tam vznikajú najväčšie nerovnosti medzi súrodencami.
Neviditeľná časť starostlivosti
Návštevu vidno. Nákup vidno. Neviditeľná práca je všetko okolo: všimnúť si, že otec horšie počuje, nájsť lekára, objednať termín, pamätať, kedy dochádzajú lieky, a postrážiť, či sa dohodnutá vec naozaj stala.
Táto vrstva sa medzi súrodencov nedelí rovnomerne. Sociologička Angelina Grigoryeva v roku 2014 na dátach americkej štúdie Health and Retirement Study ukázala, že dcéry venovali starostlivosti o starnúcich rodičov v priemere 12,3 hodiny mesačne a synovia 5,6 hodiny. Synovia, ktorí mali sestru, svoj podiel ešte znižovali. Nie je to vlastnosť dcér, ale vzorec, ktorý vzniká, keď sa o rozdelení nikto nahlas nedohodne.
Starostlivosť o rodiča navyše nepristane len na jednom súrodencovi, ale aj na jeho domácnosti. Partner, ktorý ostáva doma s deťmi, kým druhý jazdí za rodičom, nesie časť tej istej záťaže, len o nej nikto nehovorí.
Ako sa dohodnúť medzi súrodencami
- Spíšte, čo starostlivosť obnáša. Nielen návštevy a nákupy, ale aj telefonáty, termíny, lieky a sledovanie zdravia.
- Každá oblasť má jedného vlastníka. Nie „ozvi sa, keď niečo treba“, ale „lieky a lekár sú tvoje, od objednania po kontrolu“. Zodpovednosť za úlohu vtedy nesie jeden človek a ostatní vedia, na koho sa obrátiť.
- Uznajte aj iné formy príspevku. Kto býva ďaleko, môže prevziať financie, úrady alebo telefonáty. Čas a peniaze nie sú to isté, ale oboje je príspevok.
- Stretávajte sa pravidelne. Krátka rodinná porada raz za mesiac, aj cez video, zabráni tomu, aby sa všetko riešilo len v kríze.
- Povedzte nahlas svoje hranice. Čo zvládnete pravidelne, čo len občas, a kto vás zastúpi počas choroby či dovolenky.
- Pýtajte sa rodiča. Starostlivosť sa týka jeho života. Jeho želania a súkromie sú súčasťou dohody, nie prekážkou.
Dohoda musí uniesť aj váš vlastný život
Starostlivosť o rodiča nie je šprint. Pomáha, keď sa rodinná porada súrodencov stane pravidelnou, a nie len krízovou. Starostlivosť môže trvať roky a dohoda, ktorá stojí na tom, že jeden človek je neustále v pohotovosti, sa skôr či neskôr zrúti.
Každý zo súrodencov potrebuje aj neprerušený oddych. Bez neho sa pomoc skôr či neskôr zmení na vyčerpanie.
Dobrá dohoda nemusí vyriešiť všetko naraz. Stačí, keď jednu dôležitú vec prevezme niekto celú, od začiatku po koniec, a človek, ktorý ju doteraz nosil sám, vie, kedy si môže vydýchnuť.
Článok vysvetľuje všeobecné znenie slovenského zákona o rodine a nie je právnou radou. Konkrétny nárok na výživné a jeho výška si vyžadujú individuálne právne posúdenie.