V roku 2021 vyšla štúdia, ktorá sa na rodičovské vyhorenie pozrela naraz v 42 krajinách. Tím, ktorý viedli psychologičky Isabelle Roskam a Moïra Mikolajczak z Katolíckej univerzity v Louvain, oslovil 17 409 rodičov. Rozdiely boli obrovské. V Thajsku, na Kube či v Turecku nesplnil kritériá vyhorenia takmer nikto. V Spojených štátoch ich splnilo 8,4 % rodičov, v Belgicku 7,9 % a v susednom Poľsku 7,3 %.
Ešte zaujímavejšie bolo, čo tie rozdiely nevysvetlilo: počet detí, ich vek ani počet hodín, ktoré s nimi rodičia trávia. Najviac vysvetľovala kultúra. Čím individualistickejšia krajina, tým viac vyhorených rodičov. Autori to spájajú s tým, že v takých krajinách leží výchova viac na pleciach samotných rodičov, laťka je postavená vyššie a opory zvonka je menej.
Slovensko v štúdii nebolo. Ak ste však tento článok otvorili preto, že sa večer pristihnete pri myšlienke „už nevládzem byť rodičom“, číslo za našu krajinu nepotrebujete. Potrebujete vedieť, či je to, čo cítite, bežná únava, alebo niečo, čo má svoje meno.
Štyri znaky, ktoré ho odlišujú od únavy
Unavený je každý rodič. Rodičovské vyhorenie je iný stav a psychológovia ho vedia opísať presne. Dotazník Parental Burnout Assessment (Roskam, Brianda a Mikolajczak, 2018) ho meria 23 výrokmi, ktoré sa zoskupujú do štyroch oblastí:
- Vyčerpanie z roly rodiča. Nejde o únavu po náročnom dni. Ste vyčerpaní už pri pomyslení na to, čo vás s deťmi čaká, a ráno ste unavení skôr, než sa deň začne.
- Citový odstup od detí. Robíte, čo treba: nakŕmite, odveziete, skontrolujete úlohy. Ale ako na autopilote, a na rozhovor či hru vám už nezostáva nič.
- Presýtenie. Z rodičovstva sa vytratila radosť. Veci, ktoré vás kedysi tešili, napríklad spoločné čítanie alebo výlet, sú už len ďalšie položky na odškrtnutie.
- Kontrast so sebou samým. Nespoznávate sa. Kričíte tam, kde ste kedysi mali trpezlivosť, a hanbíte sa za rodiča, ktorým ste sa stali.
Posledný znak je pre rodičovské vyhorenie typický. Človek nestratil schopnosť byť dobrým rodičom, stratil k nej prístup. A práve to bolí najviac.
Nie je to depresia ani vyhorenie z práce
Dá sa namietnuť, že ide len o iný názov pre depresiu alebo pre pracovné vyhorenie, ktoré si človek priniesol domov. Výskum z roku 2020 na 3 482 rodičoch ukázal, že nie (Mikolajczak a kol., Clinical Psychological Science). Otázky na tieto tri stavy sa v dátach od seba oddelili a každý stav mal aj vlastné dôsledky. Pri vyhorení z práce ľudia uvažovali o odchode z firmy. Pri rodičovskom vyhorení pribúdalo zanedbávania detí a násilia voči nim, a to aj po zohľadnení príznakov depresie.
Ten istý tím o rok skôr opísal ešte jednu vec: vyhorení rodičia myslia na útek, na to, že by jednoducho odišli a už sa nevrátili, a to oveľa častejšie než ľudia s pracovným vyhorením alebo s depresiou. Nie preto, že by svoje deti nemilovali. Z roly rodiča sa nedá dať výpoveď ani si vziať dovolenku, a myseľ, ktorá nevidí iný východ, začne hľadať ten najradikálnejší.
Tieto vety tu nie sú na to, aby vás vystrašili. Sú dôvodom, prečo rodičovské vyhorenie treba brať vážne a nečakať, kým prejde samo.
Nevyhoria zlí rodičia, ale tí, ktorí to chcú robiť dobre
Výskumníčky z Louvain sa k téme dostali cez klinickú prax. Stretávali rodičov, ktorí boli podľa všetkého dobrí a starostliví, a vyčerpanie z nich urobilo presný opak toho, čím chceli byť. Vyhorenie sa týka najmä ľudí, ktorí majú na seba vysoké nároky. Komu na rodičovstve nezáleží, ten nevyhorí.
Ťažké je to aj pre partnera, ktorý stojí vedľa. Vidí podráždenosť, odstup a výbuchy a nevie, či sa má uraziť, alebo báť. Často pomôže tým, čo mu príde najrozumnejšie: „Choď si na chvíľu ľahnúť.“ Hodina spánku však nezmení nič na tom, že doma všetko stojí na jednom človeku. Ani jeden z vás tu nie je vinník. Obaja stojíte pred tým istým problémom, len z inej strany.
Dve misky váh
Najužitočnejší model, ktorý výskum ponúka, sa volá rovnováha rizík a zdrojov (Mikolajczak a Roskam, 2018). Na jednej miske váh leží všetko, čo stres pridáva, na druhej všetko, čo ho uberá. Vyhorenie prichádza vtedy, keď miska s rizikami dlhodobo preváži. V štúdii, ktorá sledovala 923 rodičov v dvoch meraniach, tento pomer vyhorenie spoľahlivo predpovedal.
Na strane rizík autori menujú rodičovský perfekcionizmus, nekonečné množstvo povinností a domácich prác, slabú oporu od druhého rodiča a chýbajúcu pomoc zvonka. Na strane zdrojov je súcit so sebou samým, čas na oddych, dobrá spolupráca rodičov a pomoc od okolia.
Všimnite si, koľko položiek na oboch miskách sa netýka detí, ale toho, ako je rozdelená práca medzi dospelými. Dieťa s náročnou povahou na váhu pridá. Partner, ktorý nesie svoju polovicu, z nej uberie. A rodič, ktorý je v domácnosti default rodič, teda ten, na koho automaticky padne každá horúčka, každý formulár zo školy a každé „kde je moja…“, má misku rizík naloženú už od rána.
Veľká časť tej záťaže je neviditeľná práca: myslieť na to, čo bude treba, skôr než to treba. Sledovať, kto má kedy prehliadku, kedy sa platí krúžok a čo už je deťom malé. Tejto vrstve sa hovorí mentálna záťaž a práve preto ju partner často úprimne nevidí. Nechápe, prečo je ten druhý taký vyčerpaný, veď „dnes sa predsa nič zvláštne nedialo“.
Štyri otázky na dnešný večer
Nasledujúce otázky nie sú diagnóza ani oficiálny test. Kopírujú štyri oblasti, ktoré meria výskumný dotazník, a pomôžu vám rozhodnúť sa, či sa o tom treba porozprávať s partnerom alebo s odborníkom.
- Cítite sa vyčerpaní už pri pomyslení na zajtrajšok s deťmi, a to aj po noci, keď ste sa vyspali?
- Stáva sa vám, že sa o deti postaráte, ale duchom pri tom nie ste, lebo na viac nemáte silu?
- Máte pocit, že rodičovstva už máte dosť a nič z neho vás neteší?
- Hovoríte si, že takýto rodič ste nikdy nechceli byť, a nespoznávate sa?
Ak na väčšinu z nich odpovedáte áno a trvá to týždne, nie dni, nie je to rozmar. Je to signál, že miska rizík je u vás dlhodobo ťažšia.
Čo pomáha: z jednej misky ubrať, na druhú pridať
Z modelu váh vyplýva aj to, čo pomáha. Nestačí sa viac vyspať alebo si napustiť vaňu. Treba zmeniť pomer: niečo zo záťaže naozaj zložiť a niečo pridať na stranu opory.
Pomenujte to nahlas a spoločne. Veta „myslím, že už nevládzem“ alebo „mám pocit, že už nevládzeš“ nie je obvinenie, ale začiatok. Kým o tom nikto nehovorí, vyčerpaný rodič sa snaží podať ešte vyšší výkon a partner nevie, čo sa deje.
Odovzdajte celé úlohy, nie jednotlivé úkony. Ponuka „povedz mi, čo mám urobiť“ necháva premýšľanie na tom istom človeku. Uľaví sa až vtedy, keď druhý prevezme všetky tri fázy úlohy: všimne si, že treba, rozhodne ako a urobí to. Pomôže aj uvedomiť si, že úlohy sa nevážia rovnako. Zariadiť lekára pre dieťa s horúčkou váži inak než vyniesť smeti, aj keď obe veci trvajú pár minút.
Zabezpečte neprerušený oddych. Nie „oddýchni si, kým navarím“, ale čas, keď druhý rodič drží všetko sám a vyčerpaný nemusí byť na príjme. Pravidelne a v kalendári, nie vtedy, keď „bude čas“.
Vedome znížte laťku. Perfekcionizmus je na strane rizík. Dohodnite sa, čo môže byť na pár týždňov „dosť dobré“: večera z mrazničky, neposkladané prádlo, jeden krúžok namiesto troch.
Pridajte ľudí. Starí rodičia, susedia, rodičia spolužiakov, a ak sa dá, aj platená pomoc. Individualistická kultúra z úvodnej štúdie je presne tá, v ktorej si nikto nepýta pomoc. Opora zvonka je legitímny zdroj, nie priznanie zlyhania.
Vyhľadajte odborníka. Psychológ alebo psychoterapeut vie s rodičovským vyhorením pracovať. Keď ho tím z Louvain cielene liečil, ubúdalo aj zanedbávania a násilia voči deťom, a to v rovnakej miere, v akej ubúdalo samotného vyhorenia.
Ak sa vám v hlave objavujú myšlienky na útek alebo na to, že by ste ublížili sebe či deťom, nečakajte. Nie je to hanba, je to príznak preťaženia. Zavolajte na Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566 (nonstop a zadarmo). Ak ide o bezprostredné ohrozenie, volajte 112.
Cesta späť nie je jeden víkend
Z vyhorenia sa zriedka vychádza jedným zlomovým momentom. Skôr sa pomaly mení pomer na váhach. Jedného rána si všimnete, že vás pri raňajkách niečo rozosmialo. Že ste čítali rozprávku a nemysleli pri tom na zajtrajší zoznam. Že sa znova spoznávate v rodičovi, ktorým ste chceli byť.
Nestane sa to preto, že by deti boli zrazu ľahšie alebo že by ste sa viac snažili. Stane sa to preto, že miska rizík prestala byť iba vaša. Keď druhý dospelý nesie svoju polovicu aj v hlave, nielen v rukách, a keď si oddych nemusíte vyprosovať, rodičovstvo znova dostane priestor pre to podstatné: pre deti samotné.
Vyhorenie nie je dôkaz, že ste zlý rodič. Je to dôkaz, že ste to príliš dlho ťahali sami.