Odmeny, ktoré nie sú úplatok: ako nastaviť motiváciu detí

Odmena nie je úplatok vtedy, keď je dohodnutá vopred, platí rovnako v dobrý aj zlý deň a nevzniká ako výmena za pokoj v momente, keď dieťa odmieta. Úplatok sa rodí v strese; odmena je pravidlo, ktoré poznáte obaja skôr, než sa niečo stane.

Autor:

Preferovaný zdroj v Google

Kuchyňa pri chladničke s ručne nakreslenou tabuľkou hviezdičiek: jeden z rodičov čupí vo výške detí a drží tri prázdne kartičky ako malé menu, mladšie dieťa na jednu ukazuje, staršie stojí vedľa s pevne zloženou utierkou v rukách

Kedy ste sa naposledy započúvali do vlastnej vety „Ak ukladáš riad, dostaneš pol hodiny na tablete“? A hneď nato vám prebehlo hlavou, či ste práve nekúpili pokoj za cenu, ktorú o týždeň zaplatíte dvojnásobne. Táto pochybnosť je správna. Nie je to však dôvod, aby ste s odmenami skončili. Stačí vedieť, kde presne odmena prestáva byť odmenou.

Prečo sa zdá, že odmeny škodia

Pochybnosť má pôvod vo výskume. V pokuse z roku 1973 (Lepper, Greene a Nisbett) sa predškoláci, ktorí radi kreslili, rozdelili do skupín. Jednej skupine sľúbili za kreslenie cenu, druhej nie. O niekoľko týždňov nato kreslila dobrovoľne menej tá skupina, ktorá cenu čakala. Metaanalýza vyše stovky ďalších experimentov (Deci, Koestner a Ryan, 1999) potvrdila, že očakávaná hmotná odmena môže u detí oslabiť záujem o činnosť, ktorá ich predtým bavila sama od seba.

Dôležitý je dôvod. Tie deti kreslili rady, takže odmena prekryla ich vlastnú radosť. Pri vykladaní umývačky žiadna vlastná radosť, ktorú by sa dalo zničiť, spravidla nie je. Skutočné riziko je preto iné: dieťa sa naučí, že sa robí len to, za čo je cena, a na otázku „treba to spraviť?“ začne odpovedať otázkou „čo za to dostanem?“.

Čím sa odmena líši od úplatku

Obe veci vyzerajú rovnako, lebo dieťa v oboch prípadoch dostane niečo za to, že niečo spraví. Rozdiel je v momente, v ktorom vznikli. Úplatok sa zrodí v strese, keď dieťa odmieta, vy ste unavení a potrebujete, aby to prestalo. Mení sa podľa nálady, rastie s odporom a dieťa sa z neho naučí, že odmietnutie zvyšuje cenu. Odmena je pravidlo, ktoré poznáte obaja vopred, platí rovnako v dobrý aj zlý deň a nezávisí od toho, ako hlasno dieťa protestuje.

Ak teda nie ste istí, ktorá z nich práve vzniká, spýtajte sa jednoducho: bolo to dohodnuté skôr, než to dieťa odmietlo? Ak áno, je to odmena. Ak vymýšľate podmienky až pri odpore, je to úplatok.

Základ a nadštandard

Ešte pred odmenami sa oplatí rozhodnúť, o čom vlastne hovoríte. V každej domácnosti sú dva druhy úloh. Prvým je základ: veci, ktoré robí každý, kto v dome býva, lebo patrí do tímu. Za ne sa neplatí a nedostáva sa za ne nič, rovnako ako dospelí nedostávajú nič za umytý riad. Druhým je nadštandard: práca, ktorá presahuje bežný podiel, napríklad umyť auto, vyčistiť pivnicu alebo pomôcť starej mame so záhradou. Za ňu odmena dáva zmysel.

Toto delenie rieši hneď dve veci. Dieťa nemá pocit, že všetko v dome je obchod, a vy nemusíte zakaždým vyjednávať, či sa v pondelok vynáša smetie. Kde presne vedie hranica, je rozhodnutie vašej rodiny. Dôležité je len to, aby ste ju určili vy dvaja, vopred a rovnako pre všetky deti.

Štyri pravidlá, ktoré odmeny udržia zdravé

Dohodnite ich vopred. Dieťa musí vedieť, čo robí a čo za to príde, skôr než začne. Odmena, ktorá príde ako prekvapenie, funguje ako pochvala. Odmena, ktorú vymenujete uprostred hádky, je úplatok.

Dajte ju až po splnení. Kto si berie odmenu dopredu, platí za sľub. Splnenie neznamená dokonalosť, ale dohodnutý štandard, ktorý si dieťa vie samo overiť. Preto sa oplatí povedať si, ako vyzerá „hotovo“ (viac o tom píšeme v článku o vojne štandardov).

Nepoužívajte odmenu ako zbraň naopak. Odoberať hviezdy za zlé správanie, ktoré s úlohou nesúvisí, rozmaže pravidlo. Dieťa potom nevie, či hviezdy znamenajú prácu, alebo správanie, a stratí dôveru v celý systém.

Nechajte dieťa vybrať si z ponuky. Odmena, ktorú dieťa nechce, nemotivuje, a odmena, ktorú mu určíte bez neho, mu berie pocit, že má na veci vlastný hlas. Podľa teórie sebaurčenia (Deci a Ryan) je práve pocit vlastného rozhodnutia to, čo motiváciu udržuje pri živote. Stačí, ak si vyberie z troch možností.

Výber odmeny pritom neznamená nákup. Deti často viac ako peniaze oceňujú čas a rozhodovanie: večer, keď si vyberajú film, pol hodiny hry s rodičom bez telefónu, právo rozhodnúť o nedeľnom obede. Odmena, ktorá je zážitkom, zároveň nevytvára spor o veľkosť sumy.

Ako to vyzerá vo Family Fair Play

Family Fair Play počíta s tým, že o odmenách rozhodujú rodičia. Dieťa za splnenú úlohu zbiera hviezdy, ale pribudnú mu až vtedy, keď úlohu rodič schváli, takže rozhodnutie, čo je „hotovo“, ostáva u vás a systém sa nedá obísť jedným klikom. Pri priraďovaní úlohy dieťaťu vás aplikácia sama upozorní, že schvaľovanie je vypnuté, a ponúkne ho zapnúť.

Prázdny katalóg odmien nemusíte vymýšľať od nuly. Aplikácia ponúka päť hotových návrhov s cenou v hviezdach: pol hodiny hry za 10, výber večere za 15, filmový večer za 20, neskorší spánok za 25 a výlet za 40. Každý z nich môžete premenovať, preceniť alebo zmazať, takže katalóg sa dá doladiť s dieťaťom podľa štvrtého pravidla. Deti vidia v aplikácii len svoje hviezdy, nie záťažové skóre, ktoré je nástrojom pre dospelých.

Čo sa tým zmení

Odmeny nikoho nenaučia zodpovednosť samy, tak ako ju nenaučia ani zákazy. Dajú vám však jasný rámec, v ktorom sa dieťa môže učiť: viem, čo sa čaká, viem, čo príde, a viem, že pravidlo platí aj v utorok večer. Vtedy odmena prestáva byť vyjednávaním a stáva sa dohodou, ktorú nikto nemusí obhajovať nahlas.

A práve preto, že základ ostáva bez odmeny, dieťa si časom všimne, že niektoré veci sa v dome robia jednoducho preto, že sa robiť majú. Odmena je len doplnok. Skutočnú prácu robí príklad, ktorý dieťa denne vidí.